Po svete sa spolu túlajú nerozluční parťáci cestovateľ a fotograf . V batohu okrem bedekru nechýba ani fotoaparát, ktorý zachytáva cudzí svet v zamrznutých momentkách.
Podľa nepálskeho kalendára sa v Kathmandu píše rok 2068 no moje oči vravia že cestujem v čase a sme tu o storočie skôr. Možno v roku 1968 európskeho kalendára až na to, že hipisáci sú už dávno preč a ostala po nich už len zvodná marihuana a farebné oblečenie v pouličných butikoch. Preberám sa až pohľadom na hodinky, ktoré ukazujú že sme v roku 2011.
Voda rozbúrenej rieky siaha len pár centimetrov od zadného okna terénneho Nissanu, z ktorého zdesene sledujem jej silný tok. Mliečno hnedá voda rútiaca sa po prúde vytvára búrkové morské vlny s bielou polevou. Za volantom sedí člen tímu záchrannej služby.
Záver putovania Indonéziou je dobrodružnejší a začína nehodou, ktorá cestovateľov neosradí od preskúmania ostrova Flores.
Kde bolo tam bolo, žil raz jeden obrovský drak. Volal sa pravaran Megalania a bol dlhý sedem metrov a vážil dve tony. Bol najväčším jedovatým jašterom aký kedy žil na našej planéte. Dnes, 100 miliónov rokov neskôr žije na Zemi už len jeho priamy následník Varan komodský (Varanus komodoensis).
Mount Rinjani – velikán Lomboku Ostrovček Lombok dlhý len 80km situovaný na východ od populárneho Bali dostáva oveľa menej pozornosti zo strany turistov. Tak ako Bali aj Lombok ponúka krásne pláže, potápanie a pohodu. Čo má navyše je Mount Rinjani – krásny sopečný kopec týčiaci sa do výšky 3726 m.n.m, odkiaľ výhľady na okolité ostrovy obmývané morom sú nekonečné.
Pravdepodobnosť že sa vyberiete do Hong Kongu len kvôli nákupu lacnej fototechniky je dosť malá. Avšak vďaka rozmachu nízkonakladových aerolínií sa aj našinec môže ocitnúť v tejto metropole, zvlášť v rámci tranzitu do cieľovej destinácie. V Hong Kongu je nespočetné množstvo obchodov s elektronikou, a preto nie je možné poskytnúť informácie o každom. Z vlastnej skúsenosti ako aj z informácií iných…
Neodrádzajú nás teroristické útoky v rokoch 2002 a 2005 ani prepuknutie vtáčej chrípky v roku 2006. Ide sa do Indonézie. Do krajiny tisícok ostrovov, z ktorých my navštívime len päť. Preľudnené moslimské ostrovy Sumatru a Jávu obchádzame a smerujeme na východ, kde je krajina dosť odlišná. Bali so svojim hinduistickým náboženstvom vyžaruje pohodu a spokojnosť. Jej menší brat Lombok nás láka vďaka gigantu Mt. Rinjani, na…
Neviem, kde sme. Pozerám do zorientovanej mapy, ale keďže neviem, či tam, kde si myslím, že sme, aj naozaj sme, cítim sa dosť dezorientovane. Improvizujem porovnávaním terénu s vrstevnicami na mape. ,,Sme pri rieke? Áno! Je aj na mape? Áno!’’ Práve sme klesli 200 výškových metrov a rovno pred nami je ukrutný strmák, čo taktiež korešponduje aj s mapou.
Hádže nás zo strany na stranu a ja sledujem vzdialenú pevninu v snahe predísť nevoľnosti. Podľa zvukov za mnou usudzujem, že mnohým sa to nepodarilo. Čašníčky pobehujú po palube a ponúkajú vodu a ľad. More je búrlivé a od špliechajúcich vĺn nás našťastie oddeľuje presklená stena. Po štvorhodinovej plavbe trajektom dorážame do Pictonu, prístavu na južnom ostrove Nového Zélandu, kde nás víta slnečný deň.
Čistá krása, do ktorej sa zamilujete na prvý pohľad. Kopcovité pastviny pokryté hustým zeleným kobercom, na ktorom veselo šantia jahniatka. Husté lesy pripomínajúce prvohory, v ktorých prázdny priestor vypĺňa len vlhká hmla. Nekonečné pláže, kde šum mora spolu s príjemným šteklením nôh vlhkým jemným pieskom láka túlať sa pobrežím. Nafúknuté oblaky sa predierajú pomedzi ostré štíty pokryté bielym závojom. Ich dokonalý odraz sa zrkadlí na…
ČLÁNKY - aktuálne diskutované